Obec Sebechleby nachádzajúca sa 13 km južne od mesta Krupina na úpätí Štiavnických vrchov, sa po prvýkrát spomína v listinách z prvej polovice 12. storočia. V jej odľahlej osade s názvom Stará Hora sa nachádza jedinečná pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Chránené sú jednopriestorové a dvojpriestorové vinohradnícke domčeky so stĺpovým podstením, ktoré sú predstavené pred vytesané pivnice do tufu.
P R A V E K
Staršia - paleolit /do 8 000 pr. Kr./ a stredná - mezolit /8 000 až 5 000 pr. Kr./ doba kamennáV severných častiach Hontu sa doposiaľ paleolitické a mezolitické osídlenie nezistilo. S prvými nálezmi, dokumentujúcimi život človeka v tomto priestore sa stretávame až v nasledujúcej etape.
Mladšia doba kamenná - neolit /5 000 až 3 500 pr. Kr./ a neskorá doba kamenná - eneolit /3 500 pr. Kr. až 1 900 pr. Kr./Želiezovská kultúra Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšieho úseku neolitu. Jedná sa o niekoľko fragmentov keramických nálezov. Lokalizácia sídliska nie je známa.
Lengyelská kultúra Z obdobia neskorého neolitu, charakterizovaného maľovanou keramikou, sú zastúpené črepy s čiernym jadrom a so silným prímesom piesku. Keramika je uložená v Slovensko národnom múzeu v Martine.
Doba bronzová /1 900 až 800 pr. Kr./Maďarovská kultúra Zo staršej doby bronzovej pochádza v Sebechleboch zistená otvorená roľnícka osada. Ľud tejto kultúry si budoval opevnené osady, zaoberal sa produkciou keramiky, spracovávaním kovu a kostí.
Lužická kultúra Z obdobia mladšej doby bronzovej sa v areáli Mladej hory našli bronzové predmety. Ľud lužickej kultúry sa zaoberal výrobou bronzových predmetov. Nie je isté, či nájdené predmety z Mladej hory pochádzajú zo sídliska alebo pohrebiska.
Doba železná /800 pr. Kr. až 0/, rímska /1 až 5. stor./, sťahovania národov a slovanská /5. až 10. stor./ V tejto etape vývoja nie sú registrované z areálu obce žiadne nálezy. Nemožno vylúčiť osídlenie keltským etnikom, či neskoršie osídlenie po zlome letopočtu. Všetko však môže potvrdiť až budúci archeologický výskum.
V lokalite Hájles sa našla jemná keramika so značkou na dne, keramické hrnce s profilovaným okrajom, zdobené špirálovitými rýhami po obvode. Podľa opisu možno keramiku zaradiť do 10. až 12. stor. Nevyriešená je otázka budovania opevnených hradísk /strážnych pevností/, ktorá súvisela s obranou pred zásahom staromaďarských kmeňov alebo s ochranou banskoštiavnickej rudnej oblasti. Línia pravdepodobných opevnení sa tiahla v smere Bátovce, Ladzany, Sebechleby, Hont. Nemce, Devičie. Možno išlo len o obnovu už existujúcich starších pevností.
S T R E D O V E K
Obdobie počiatkov Uhorského štátu /10. stor. až 1241/1135 Prvá písomná zmienka o obci s názvom obce Zebehgleb sa spomína v zakladajúcej listine bzovského prepošstva /kláštora/, ktorú vydal uhorský panovník Belo II. /1131-1141/ vo Vacove. V listine sú uvedené hranice panstva a vymenované sú aj obce, ktoré boli darované kláštoru. V ďalšom období mal silný vplyv na obec benediktínsko-premoštrátsky kláštor v Bzovíku.
1156 Ostrihomský arcibiskup Martirius /Martin/ daroval svojej kapitule dežmu zo 70 dedín, medzi ktorými sú uvedené aj Sebechleby pod názvom Scebechleb /Zebehgleb/.
1212 - 1222 Prisťahovali sa do obce nemeckí kolonisti zo Saska /Sasi/, ktorí spolu s usadenými Slovanmi a Maďarmi v záujme svojich gruntovných pánov /kapituly ostrihomskej, kláštora bzovíckeho, župana zvolenského/ vykonávali činnosť - “klčovali lesy a premieňali zem na ornú”. Od panovníka dostali isté výhody.
1219 Uhorský panovník Ondrej II. Hervin /1205-1235/ potvrdzuje svojmu synovi Rucgovi /Rudger/ obec Sebechleby, ktorú Ondrej II. dostal od kráľa Imricha /1196-1204/ spolu zo zvolenským županom Detrikom za 100 strieborných mariek. Sebechleby pôvodne patrili hradu Hunt /Hont/ a hradu Blonduch /Bolondócz/.
Kráľ Ondrej II. daroval akémusi Henclinovi majetok v obci a podriadil obec ostrihomskej kapitule. Obyvateľov oslobodil od platenia mýta. Obec sa uvádza pod názvom Zuyhplip.
1222 Celú obec župan zvolenský, Detrik /Detricus comes/, predal ostrihomskej kapitule. Názvy obce: Zebechleb, Zebechlep.
1233 Prvá zmienka o kostole pôvodne románskeho charakteru.
Spomínajú sa “Saxones” /nemeckí hostia - “hospites”/, dosídlení nemeckí kolonisti, ktorým panovník dovolil vlastného kňaza. Tiež si mohli voliť svojho richtára, ktorý mal právo súdiť v menších trestných veciach.
Obyvatelia obce si neplnili urbárske povinnosti /robili škody ostrihomskej kapitule/ a tak kráľ za túto neposlušnosť im odobral pozemky a vyhnal ich z obce. Na prosbu kapituly u kráľa sa mohli vrátiť v tomto roku zpäť. Spomína sa, že v obec mala asi tisíc obyvateľov.
S panovníkom obec uzavrela dohodu, podľa ktorej obyvatelia obce boli povinní platiť zemepánovi /kapitule/ od poplužia pôdy vo výmere 110 kráľovských jutár ročne pol striebornej marky a želiari - domkári ročne tri pondusy striebra. Všetci to mali platiť na deň sv. Martina.
Spomína sa ešte spor o desiatok s inou kolóniou, ktorá bývala kdesi za studňou. Prvá kolónia bola čisto nemecká, v druhej boli spolu Maďari, Nemci a Slovania.
Obdobie po vpáde Tatárov a pred moháčskou katastrofou /1241-1526/1285 Názvy obce: Scebehlyb, Sebehlyb. Spomínajú sa ako dedina, cez ktorú prechádza cesta do strieborných baní v Banskej Štiavnici.
1286 Uhorský kráľ Ladislav IV. /1272-1290/ daroval vesprénskemu prepoštovi pozemky aj z obce Sebechleby /Zebheleb/ ako odmenu za rímske vyslanectvo.
1288 Ladislav IV. potvrdil slobody občanov Sebechlieb a priamo kapitule ich podriadil.
16. 8. 1291 Panovník Ondrej III. /1290-1301/ na pamiatku svojej korunovácie daroval ostrihomskému prepoštovi a kapitule s inými obcami aj Sebechleby /Zeebhlelyb/.
1295 Sebechlebčania si postavili veľký kostol /ecclesia magnifica/, ktorý stál len do roku 1584 /necelých 300 rokov/.
1297 Kráľ Ondrej III. udelil obci výsadnú listinu.
1397 Bola postavená fara.
1412 Kráľ Žigmund Luxemburský /1387-1437/ pozdvihuje /ešte aj v roku 1418/ listinami obec na mestečko a obdaruje ho mestskými výhodami.
15. stor. Najstaršia pečať obce pochádza z tohto storočia. Okolo vyobrazenej hlavy Krista Pána obsahovala latinský text: “SIGILLUM OPPIDI KLIBENSIS” /“pečať mestečka Sebechlieb”/.
N O V O V E K
Obdobie prítomnosti Turkov a stavovských /protihabsburských/ povstaní /1526 až 1711/1533 - 1565 Zhromaždenia /župné kongregácie/ Hontianskej stolice sa kvôli tureckému nebezpečenstvu konali v Sebechleboch. Konali sa v obecnom, tzv. panskom dome, neďaleko katolíckej fary za sochou sv. Trojice.
1543 Od tohoto roku je obec vystavovaná tureckým nájazdom. Turci obec napadli, vypálili a vyplienili. Okolo 500 mladých ľudí z obce odviedli do večného otroctva.
Spolu so stavovskými povstaniami veľmi pribrzdili rozvoj, takže Sebechleby nenadobudli mestský ráz. Turecký paša vo Vásárhelyi za 75 toliarov dal povolenie na konanie jarmokov /jarmočné právo/.
1551 Turci napadli Sebechleby. Sebechlebčania ukoristili 18 tureckých palošov, železné korbáče, medené poháre a pokrovce. Do roku 1850 s touto korisťou chodili mládenci po dedine na výročné sviatky, najmä na fašiangy a posluhovali s nimi v kostole pred oltárom. Zobrali im ich maďarskí žandári.
1552 Po prehratej bitke pri Plášťovciach /9. – 10. augusta/, Turci spustošili aj Sebechleby.
13. 7. 1564 Vrátili sa do obce sebechlebskí tesári, ktorí boli odvlečení a museli pracovať u bega v Novohrade, kde sa naučili aj po turecky.
1573 V októbri tohoto roku novohradský beg prikazoval richtárovi, aby mu po dvoch vojakoch poslal peniaze, maslo a sliepky.
1584 Pálffy a Hardegg, vodcovia cisárskeho vojska, pred príchodom Turkov, kvôli štiavnickým baníkom, dali zrúcať kostol. Ponechali len presbytérium /sanktárium/. Urobili to z dôvodu, aby sa Turci nemohli v kostole opevniť. Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1595 - 1618 Hontianska stolica v Sebechleboch v týchto rokoch vykonávala zhromaždenia.
1604 Uhorský snem nariadil výpravu proti Turkom. Vojaci sa schádzali v Sebechleboch. V tejto vojne sa údajne vyznamenali i sebechlebskí mládenci, pretože Turci boli vytlačení až za Ipeľ.
1608 - 1611 K pozostalému sanktáriu pristavila sa ostatná časť kostola. Sanktuárium je gotického slohu.
1626 Turci vyrabovali Sebechleby.
Po období náboženskej reformácie /od polovice 16. stor. prestúpili na reformovanú t. j. luteránsku vieru/ sa veriaci prinavrátili pod vedením sv. beňadického kapitulského úradníka/ ku katolíckej viere.
1638 Panovník Ferdinand III. /1637-1657/ udelil obci výsadnú listinu.
1656 Najstaršia písomná zmienka o škole. V obci vypukol veľký požiar, pri ktorom vyhorela i škola.
1663 Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1664 Z tohoto roku pochádza pečať obce a je podobná tej prvej z 15. stor.
1674 Kráľ Leopold I. /1657–1705/ udelil obci jarmočné právo na výročné výkladné trhy. Konalo sa 7 jarmokov do roka. Konania jarmokov zanikli počas prvej svetovej vojny.
1676 Turci vyrabovali obec. Žalostný list Sebechlebanov sa nachádza v archíve kapituly.
1686 Začala sa viesť cirkevná matrika.
1693 Posledné zhromaždenie Hontianskej stolice v Sebechleboch.
18. 1. 1694 Kráľ Leopold I. udelil obci výsadnú listinu. V tejto sú uvádzané výsadné listiny z rokov 1412 a 1418 od kráľa Žigmunda Luxemburského, z roku 1297 od kráľa Ondreja III. a z roku 1288 od kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.
1700 Kronika obce /listárňa/ od tohto roku je písaná po slovensky.
1703 Obec vyhorela z polovice, spolu s kostolom, farou a školou.
Za kuruckých bojov časť Rákociho vojsk táborila v obci. V obecnom archíve sa zachovalo niekoľko listín, tzv. ochranných listov pre obec. Ide o list od kuruckého generála Mikuláša Bercsényiho, list od cisárskeho generála Heistera a list od generála Leslieho, aby obec nedržala s kurucmi.
1707 Najstarší dátum vytesaného vročenia na pivnici na Starej Hore. Ďalší dátum je vytesaný k roku 1746.
1708 - 1709 Kurucké vojsko, pod veliteľstvom generála Jána Batyániho, bolo v novembri 1708 rozmiestnené na čiare Bátovce – Sebechleby - Senohrad. Po viacerých bezvýsledných výpravách proti cisárskemu vojsku, plukovník Martin Kokay vo februári 1709, z dôvodu nedostatku krmiva pre kone, prinútený bol poslať vojsko domov.
Obdobie osvieteneckých reforiem a konca poddanstva /1711 až 1848/1713 Datovanie najstaršieho vinohradníckeho domca – vinohradníckej “chyžky” v Starej Hore.

1715 Obec mala 8 remeselníkov, najmä krajčírov a čižmárov, 165 domácností.
1720 Obec mala 174 domácností.
1724 Za farára Juraja Šoresa bola ku kostolu pristavená ľavá bočná loď, nazvaná tiež kaplnkou sv. Jozefa.
1725 - 1750 Sebechleby boli sídlom Hontianskej župy. Župné kongregácie sa konali v bývalom kapitulskom kaštieli, pozdejšie tam bola umiestnená škola.
1737 Postavenie kaplnky na Starej Hore.
1740 Započalo sa so stavbou veže na kostole. Dokončená bola o 4 roky neskôr.
1741 Mor v obci mnoho ľudí usmrtil.
1773 Názov obce: Sebechleby.
1785 Vyrobená bola kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého, ktorá je umiestnená v obci.
1792 Narodil sa Michal Kemp. Doktor teológie, ostrihomský kanonik, kapitulský bibliotekár. Napísal 3 cirkevné spisy v latičine. Miloval svoje rodné Sebechleby. Kúpil v nich 60 jutár poľa, ktoré porozdával svojej rodine. Jednej blízkej rodine dal postaviť dom /č. 186/, na ktorom bola zamurovaná tabuľa s nápisom: “Pán Boh dal milostivé roky 1135, 1233, 1298, 1552, 1756, 1834, 1848 - pamätlivé letá, učte sa. V roku 1858”. Zomrel v roku 1865 v Ostrihome.
1822 Vyhotovená bola kamenná socha sv. Floriána a reštaurovaná miestnym kamenárom Františkom Viktorom a v roku 1978 bola umiestnená do predzáhradky domu v strede obce.
1826 V obci bola zriadená dostavníková stanica na prepriahanie koní na dostavníkovej linke Budapešť - Šahy - Banská Štiavnica - Banská Bystrica - Ružomberok.
1828 Evidovaných bolo 6 remeselníkov, ktorí mali v držbe urbariálnu vinicu. Počet obyvateľov obce bol 1 057, počet domov bol 177.
1829 Od tohto roku obyvatelia obce odmietali konať robotu na panskom a odvádzať dežmu.
1833 Vypukla vzbura pre vysoké poddanské povinnosti /poddaní odmietli konať robotu/, ktorá dosiahla značné rozmery. Na jej potlačenie musela Ostrihomská kapitula povolať vojsko. Obyvatelia sa priamo obrátili na panovníka Františka II. /1792-1835/, ale svoje povinnosti si museli vykonávať až do zrušenia poddanstva.
1848 Po zrušení poddanstva prešla poľnohospodárska pôda v celkovom rozsahu 1 100 ha do vlastníctva urbárnych roľníkov a želiarov. Do spoluvlastníctva urbarialistov prešlo aj 275 ha lesa.
Obdobie pred prvou svetovou vojnou /1848 až 1914/1864 Zo spoločného kamenného kubusu bol vytesaný sv. Florián a sv. Vendelín, ktoré sú situované v obci.

1869 Počet obyvateľov obce: 888.
25. 4. 1869 Vypukol v obci požiar, ktorý napáchal škody za 88 tisíc forintov. Zhorela okrem zadnej ulice a vŕšku takmer celá obec.
10. 9. 1872 Obec ničil ďalší požiar, počas ktorého zhorelo 69 obytných domov /dolná polovička obce aj so zadnou ulicou/, 32 stodôl, kostol, fara, zásoby obilia a sena. Takmer všetci obyvatelia zostali pred blížiacou sa zimou bez prístrešia.
1880 Počet obyvateľov obce: 877.
1888 V obci bol založený hasičský spolok.
28. júla tohto roku sa odohrala jedna z najväčších povodní v obci.
1890 Počet obyvateľov obce: 877.
1900 Počet obyvateľov obce: 937.
1910 Počet obyvateľov obce: 937.

Obdobie dvoch svetových vojen /1914 až 1948/1914 Vypukla prvá svetová vojna. Jej skazoplodné následky pocítila celá obec: muži narukovali, zrekvirovali obilie, zvony a píšťale z organu. Z frontu sa nevrátilo 29 mužov.

Zo 199 domácností bolo 131 roľníckych, z ktorých 25 bolo zámožnejších, 70 stredných /dvojvolový záprah/ a 36 drobných /len kravský záprah/.
5. 11. 1918 Navrátilci z frontu sa búrili.. Za krivdy spôsobené vojnou sa obrátili proti notárskemu úradu a bytom vojnových zbohatlíkov. Žandári rozohnali zhromaždených rebelujúcich výstražnými výstrelmi z pušiek a rabovačky vyšetrovali maďarské úrady.
1920 Sčítanie obyvateľstva obce. Z 987 obyvateľov bolo 936 Slovákov, 17 Maďarov a 34 Rómov a Židov.
26.12. 1921 Pod vedením Antona Matulu /riaditeľa tunajšej školy/ bolo uvedené divadelné predstavenie “Betlehemský hlásnik”.
1921 Počet obyvateľov obce: 953.
1923 Pod režijným vedením Františka Novotného /správcu kapitulského veľkostatku/ bolo uvedené divadelné predstavenie dospelých od F. Urbánka “Kríž pod lipami”.
jún 1925 Do tohoto dátumu pôsobil od vzniku Československa /1918/ obvodný notársky úrad. Bol preložený do Hont. Nemiec.
1925 Založenie Ľudovej hospodárskej školy.
1926 Založenie Úverového družstva.
1930 Počet obyvateľov obce: 1 023.
1931 Banskoštiavnický kamenár Jozef Rezníček vyhotovil Pomník padlých z obce v 1. svetovej vojne s plastikou vojaka. Po skončení 2. svetovej vojny bola pripevnená naň pamätná tabuľa s menami obetí 2. svetovej vojny.
1933 Založenie Pamätnej knihy obce Sebechleby. Kronikári Ján Paciga a Ján Lacík vpísali do nej významné udalosti obce od najstarších čias.
jún 1937 Štrajk vyše 250 robotníkov za zvýšenie mzdy na stavbe cesty Ladzany - Sebechleby - Hont. Nemce.
1938 V decembri sa udiala vzbura väčšieho počtu obzvateľov proti úradníkom kontrolného úradu. Účastníkov odsúdili na 3 mesiace väzenia a na finančnú pokutu.
1940 Počet obyvateľov obce: 1 122.
1941 Vyasfaltovanie cesty a začatie elektrifikácie obce.
1945 Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne s nápisom: “Hrdinovia, ktorí padli v boji za slobodu nás všetkých v roku 1944: Bukovický, Hollý, Miškolci. Tragickou smrťou zahynuli počas frontu 1945: Belák, Búlik, Cipcer, Ďurica, Gebora, Kanalová, Kríseľová, Križan, Šimúth, Prokop, Žigmund, Lamašanský”.
1948 Počet obyvateľov obce: 1 130.
Obdobie socializmu /1948 až 1989/1949 Zbúranie posledného dreveného domu v dedine.
1950 Vznik TJ /Telovýchovnej jednoty/ Sokol.
Kamenné súsošie Kalvária bolo vyhotovené J. Ottom z Trstína pri Trnave.
1952 Vznik JRD /Jednotného roľníckeho družstva/ s výmerou pôdy 1 588 ha.
1954 Postavenie regulárneho futbalového ihriska na hone Šlov, ktoré slúži i v súčasnosti.
1960 Vybudovanie novej školskej budovy ZŠ.
1961 Počet obyvateľov obce: 1 282.
1964 Známa sebechlebská vdova dala opraviť Trojičné súsošie z 18. stor., ktoré nesie nápis “Erexit Mária Teinesz”.
1969 Premenovanie TJ Sokol na TJ Družstevník.
1970 Počet obyvateľov obce: 1 247.
1973 Zlúčenie JRD s JRD Ladzany a vznik spoločného podniku. Pôdny fond predstavoval výmeru 2 570 ha. Počet pracovníkov bol 431.
Dokončenie výstavby kultúrneho domu, kde sídli i Obecný úrad, knižnica a pošta.
1978 Počet pracovníkov JRD bol 310.
V Dudinciach sa v dňoch 25. – 29. septembra konal pracovný seminár s názvom “Kultúra družstevnej dediny Sebechleby”.
1980 V auguste sa dal do užívania novopostavený detský tábor umiestnený pod Čurgovom.
Počet domov v obci 326, počet vinohradníckych domov 254, z toho na Starej Hore 147, na Mladej Hore 107.
1981 Vyhlásenie osady Stará Hora za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry /komplex 150 vinohradníckych pivníc/. Založenie folklórnej skupiny Geľovianka.
1987 K JRD pribudol ďalší subjekt: JRD Šipice.
Obdobie od novembra 1989 až po súčasnosť

1990 Rozpad spoločného družstva a vznik samostatného PD /Poľnohospodárskeho družstva/ Sebechleby. Hospodári na 1735 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorej na ornú pôdu pripadá 1035 ha, na vinohrady 50 ha, sady tvoria 50 ha, lúky 300 ha a pasienky 300 ha.
Založenie Miestneho odboru Matice slovenskej.
1993 Ukončenie výstavby Domu smútku.
1995 Prvý ročník vinohradníckeho festivalu Slovenské dionýzie na Starej Hore, oslava sviatku sv. Urbana, patróna vinohradníkov.
1997 Začiatok plynofikácie obce.

PRAMENE A LITERATÚRA:
BALAŠA, G.: Historické pamiatky zvolenského okresu. Zvolen 1964.
GAJDOŠ, M. Dejiny Sebechlebov za posledných 60 rokov. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
História Sebechlieb. Ručne písaný text s latinskými citáciami z listín. Štátny archív Ostrá Lúka.
Kronika obce, 3 diely. Písaná od roku 1933.
Kronika rím. kat. ľudovej školy v Sebechleboch. Štátny archív Ostrá Lúka 1925.
KUKA, P.: Stručné dejiny Sebechlebov do roku 1918. Národopisné informácie, č. 2-3 /bulletin/ 1979.
KUKA, P. - PINKA, J. M.: Pod Poľanou a v Honte II. Bratislava 1993.
LABUDA, J.: Archeologické nálezy v Sebechleboch a okolí. Rukopis. Banská Štiavnica 1995.
MALČEK, R.: Sprievodca pravekými a včasnohistorickými pamiatkami okresov Detva, Krupina a Zvolen. Zvolen 1998.
Obecné novinky Sebechleby. Príloha v denníku Smer z 20. 4. 1999.
Pamätné roky mestečka Sebechlebského. Ručne písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
PRANDA, A. a kol.: Spôsob života družstevnej dediny. Bratislava 1986.
ROZIAK, J.: Sebechleby 70. výročie ochotníckeho divadla 1923-1993. Obecný úrad Sebechleby 1993.
Sebechleby - niekoľko dát z minulosti obce. Strojom písaný text. Štátny archív Ostrá Lúka.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava 1978.